Boris Kardoš – Prečín
Súčasným predsedom AKJB je od roku 2020 Boris Kardoš. Ale čo predchádzalo jeho zvoleniu na tento post? Borisovo prvé hobby v detstve bola streľba. V škole navštevoval strelecký krúžok a zapojil sa aj do súťaží. Ku prvému stretu s astronómiou uňho došlo v roku 1996 pri pozorovaní kométy Hyakutake. Neskôr pri upratovaní po jednej zo streleckých súťaží našiel astronomický ďalekohľad, ktorý si vzal domov, a teda už o niečo pripravenejší mohol o rok pozorovať kométu Hale-Bopp. Neskôr počas strednej školy začal navštevovať astronomický krúžok, vedený Františkom Michálkom, a tak astronómia predstavovala pre streľbu značnú konkurenciu. Zúčastnil sa aj niekoľkých besied, ktoré organizoval Ing. Marián Mičúch, následne astronómia vytlačila streľbu úplne. Živým, jasným a hmotným dôkazom je hvezdáreň, ktorá stojí uňho na záhrade v Prečíne, a je počas jasných nocí pravidelne prevetraná. Mnohé z prístrojov, ktoré Boris používa, si vyrobil ako šikovný strojár sám. Najčastejšie a najradšej zo všetkého sa venuje astrofotografii, konkrétne foteniu objektov hlbokého vesmíru. Okrem technických zručností má obrovský dar reči, čo dosvedčia mnohí návštevníci verejných pozorovaní organizovaných naším klubom. V roku 2020 vydal vlastnú knihu o amatérskej astroomii s názvom „Vesmír cez kľúčovú dierku“.
Ondrej Králik – Považská Bystrica
V roku 2014 si kúpil ďalekohľad a montáž a začal sa venovať hlavne pozorovaniu vzdialeného vesmíru. Bol sklamaný, že pohľad voľným okom nevyzerá tak ako na fotografiách a po pár mesiacoch si kúpil aj prvý fotoaparát, zrkadlovku. Fotenie objektov vzdialeného vesmíru bolo časovo náročné a asi po roku začal fotiť širokouhlé snímky Mliečnej Dráhy a iných atmosférických úkazov. V roku 2017 bola jeho fotografia vybratá ako Astronomický snímok dňa americkej NASA. Nasledovalo aj viac rôznych medzinárodných ocenení. Začal cestovať a hľadať tmavú oblohu. Kanárske ostrovy, Kapverdy, Nórsko, Fínsko ale samozrejme aj na Slovensku sa stále nájdu pekné miesta. U nás má najradšej stredné Slovensko a Nízke Tatry. Výber z jeho snímkov si môžete pozrieť tu a výber celooblohových panorám tu.
Matúš Motlo – Plevník
Od malička ho lákala astronómia – spomedzi všetkých jeho záujmov, ktorých bolo pomerne veľa, to bol ale jediný, ktorý mu zostal až dodnes. Do Astronomického Klubu Juraja Bardyho sa dostal vďaka vtedajšiemu predsedovi klubu – Mariánovi Mičúchovi a jeho pozorovaniu prechodu Merkúru popred Slnko v roku 2016, kedy sa dostal aj ku astrofotografii. Odvtedy sa snaží zlepšovať ako to ide, hlavne v oblasti fotografovania planét a panorám Mliečnej Cesty, ktorým sa venuje najviac.
Rudolf Formánek – Dohňany
O astronómiu som sa začal zaujímať, keď v časopise Kozmos vyšli úžasné zábery Uránových mesiacov. Podarilo sa mi vyštudovať pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove a zapojiť sa medzi astronómov z Považskej Bystrice. Pod ich vplyvom som začal v 2009 budovať vlastnú pozorovatelničku a v roku 2011 bola slávnostne otvorená. Fungovala hlavne na fotografovanie Mesiaca, Slnka a planét. Pomaly sa dopĺňali prístroje a preto sa osadenie montáže neustále menilo. V roku 2018 sa pristavil k hvezdárničke zateplený vykurovaný domček, z ktorého sa prístroje dajú ovládať. Tak odpadli problémy s častým nachladnutím.
V súčasnosti staviam ďalšiu hvezdárničku, aby som nemusel prekladať ďalekohľady podľa potreby. V novej pozorovatelni bude na montáži SCT 280/2800 a refraktor 150/1200, ovládané taktiež z domčeka. V starej pozorovatelni bude Newton 200/800, karbónový ED refraktor 110/660, ED refraktor 80/600 a pointer 80/400. Prístrojové vybavenie dopĺňajú dva fotoaparáty Canon 600D, z toho jeden upravený na zvýšenú citlivosť v H alfa oblasti, kamera ZWO ASI 1600 MM Pro a tri malé kamery taktiež od ZWO. Obe hvezdárničky sú a budú využívané hlavne na fotografiu a občasné pozorovanie.
Samuel Toman – Púchov
Samove začiatky v oblasti astronómie boli v roku 2012, kedy začal navštevovať astronomický krúžok pod vedením Mariána Rečičára na gymnáziu v Púchove. O rok neskôr sa prvýkrát zúčastnil expedície vo Vrchteplej. Jeho záujem o astronómiu pretrval naďalej, o čom svedčí aj 3. miesto v celoslovenskom kole vedomostnej súťaže Čo Vieš O Hviezdach?, ktoré získal v roku 2016. Okrem tohto úspechu sa v roku 2016 oficiálne zrodil aj Púchovský ekologicko-astronomický klub PEAK, ktorého aktívnym členom je Samuel dodnes. Po získaní teoretických základov Samo rýchlo presedlal na astrofotografiu. Od fotenia Mesiaca a planét časom prešiel ku objektom hlbokého vesmíru a panorámam Mliečnej cesty. V roku 2018 dokonca získal cenu Jindřicha Zemana Junior za svoju fotografiu M27 Hmlovina Činka. Dnes je okrem klubov AKJB a PEAK aj členom Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity SOSA, kde sa aktívne podieľa na vývoji slovenských nanosatelitov, stratosférických balónov a iných projektov.