Juraj Bardy

Od skorého detstva poznal povinnosti a po nich potom často sedával v korune vysokej lipy a pozoroval Slnko, ktoré prechádzalo oblohou a zapadalo za obzor. Už vtedy sa mu začal otvárať pohľad na svet a začal spoznávať čas. Ako chlapec pochádzajúci zo zaostalej kysuckej dedinky musel začať v roku 1937 pracovať ako robotník v Žilinskej súkennej fabrike na výrobu látok. Tvrdá práca nádenníka ho naučila vážiť si cieľavedomosť a oddych. I keď nebol vyučený remeslu, jeho práca a pocit radosti z nej mu stačili k životnému optimizmu.

Neminula ho trpká skúsenosť ako účastníka bojov v II. svetovej vojny v rokoch 1940 – 1944. Po návrate z vojenčiny v rokoch 1945 – 1947 pracoval ako robotník v drevárskej továrni v Kroměříží a neskôr pracoval v továrni na letecké súčiastky, potom sa mu naskytla možnosť ísť za strojvodcu na parnú lokomotívu. 

I napriek tomu, že skúšky zložil, neodchádza na lokomotívu, lebo otvorili večernú priemyslovku pre pracujúcich v Považskej Bystrici a on sa rozhodol v rokoch 1949 –1953 na nej študovať. Počas štúdia bol vedený k práci, k dôslednosti, k nutnosti zachovávať poriadok, a potom  od roku 1950  ako učiteľ v strojárskom učilišti v Považskej Bystrici nestráca svoj cieľ. Tu začína obdobie záujmu o matematiku a prírodné vedy – fyziku a astronómiu.

Po maturite odchádza v rokoch 1953 –1958 študovať matematiku a fyziku na Prírodovedeckú fakultu UK do Bratislavy. Počas vysokoškolského štúdia začal pôsobiť na Gymnáziu v Považskej Bystrici ako stredoškolský profesor, kde zotrval až do odchodu na dôchodok  v roku 1982.

Jurajovi Bardymu sa podarila v roku 1960 postaviť meteorologickú stanicu v parčíkovej oblasti III. Základnej školy, neďaleko bolo umiestnené Gymnázium, v ktorom pôsobil ako pedagóg. Študenti sa zodpovedne starali o stanicu, sledovali a zapisovali zmeny na prístrojoch. Stanica obsahovala základné potreby pre jej vybavenie, ako sú teplomery, vlhkomer a dažďový hrniec. Pri prestavbe školy stanica zanikla.

Slnečné hodiny sú umiestnené v  parku oproti Ulice Ivana Krasku v Považskej Bystrici neďaleko štadiónu. Na návrh  Juraja Bardyho, ich v roku 1970 skonštruoval Eduard Škorpík, zamestnanec Považských strojární n. p. Materiál na ich výrobu daroval výrobný závod PS, zariadenie je dosť veľkých rozmerov asi 3m³, veľmi silné, nepoškoditeľné, t.č. zafarbené žltou farbou. Je zaujímavé, ako nám prezradil autor, že takéto hodiny sa nachádzajú aj v Amerike, v Chicagu. Náhodou ich tam odfotografovala jeho vnučka.  

Počas svojho aktívneho života sa pedagóg venoval dôkladnej príprave študentov. Výsledkom pedagogického pôsobenia sú úspešní absolventi prírodného zamerania vysokých škôl, ktorí sú jeho odchovanci.

V čase jeho práce vyniká  aj v mimoškolskej činnosti. Svoju úlohu organizátora rôznych podujatí chápal v plnej miere aj ako úlohu spoločenskú.  So svojimi odbornými kvalitami, ale i ľudskými vlastnosťami, udržiaval priateľské vzťahy s priaznivcami amatérskej astronómie. Mal cit pre spravodlivosť, a to pravidelne dokazoval ako porotca v astronomických súťažiach.

  Najväčším snom Juraja Bardyho, slovenského astronóma amatéra, bola výstavba Okresnej ľudovej hvezdárne v Považskej Bystrici na Šibeničnom vŕšku v roku 1973. Tomuto snu podriadil svoj voľný čas, no napriek tomu po spracovaní a vybavení projektových dokumentov neuspel. V jeho snahách sa snažila pokračovať trojica mladých astronómov amatérov: František Michálek z Vrtižera, Zdeno Velič z Beluše a Marián Mičúch z Plevníka – Drienového. Po roku 1989 sa trojica amatérskych astronómov snažila riešiť situáciu vybudovaním vlastných pozorovateľní. Od roku 1999 začali  vznikať občianske združenia a amatérska astronómia v Považskobystrickom regióne sa začala spájať s menom Juraja Bardyho.

Takmer polstoročia venoval svoj voľný čas veľkej záľube amatérskej astronómii. Aktívne pracoval v Spoločnosti matematikov a fyzikov Slovenska. Bol členom Akadémie vzdelávania v Považskej Bystrici, Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV v Tatranskej Lomnici, a tiež patril medzi členov Slovenského zväzu astronómov amatérov. Ako člen Ústredného výboru Spoločnosti PROMETHEUS v Bratislave viac rokov prednášal na rôzne prírodovedné témy. V roku 1985 sa nemalou mierou zaslúžil o vznik Astronomického kabinetu  pri Okresnom osvetovom stredisku v Považskej Bystrici a stal sa jej prvým predsedom. Astronomický kabinet sa snaží v rámci svojich možností podporovať osamotených astronómov, ale aj kluby vo svojom regióne. Za šírenie astronomických poznatkov získal 1.cenu Mikuláša Konkolyho a 9 plakiet od kultúrnych ustanovizní za rozvoj kultúry a astronómie.

Juraj Bardy bol vynikajúcim prednášateľom, vedel sa prispôsobiť vekovému i sociálnemu zloženiu poslucháčov a aj tú najkomplikovanejšiu problematiku vedel podať zrozumiteľne – populárnou formou. Svojimi prednáškami pre záujemcov v meste, na dedinách, školách, dokázal upútať pozornosť každého poslucháča, nakoľko vedel vhodne využívať učebné pomôcky na vyučovacom predmete z fyziky, ktoré si vytvoril sám pre tieto účely. 

Ing. Marián Mičúch sa na osobu Juraja Bardyho viackrát vyjadril, že mu je ľúto, že ho pán profesor Bardy neučil, no vďačil mu za veľa, najmä za vzťah k amatérskej astronómii. Práve vďaka nemu skonštruoval vlastné ďalekohľady, vybudoval vlastnú pozorovateľňu v Plevníku – Drienovom a založil Astronomický klub v Plevníku – Drienovom, ktorý so súhlasom Juraja Bardyho nesie jeho meno.

  V roku 2009 bolo Jurajovi Bardymu udelené Verejné uznanie  za celoživotnú aktívnu činnosť v oblasti astronómie a výchovu mládeže so zameraním na prírodné vedy. 

V roku 2018 bola po Jurajovi Bardym pomenovaná planétka 250719 Jurajbardy. Viac info tu: Planétka (250719) Jurajbardy (cas.cz)

  Za všetkým stačí uviesť výrok Juraja Bardyho: “Svojim žiakom a poslucháčom som vštepoval do vedomia pozitívny vzťah k prírode, k nadobúdaniu vedeckého svetonázoru, k obdivu javu, ktorý nazývame život.”