In Memoriam

Meno Mariána Mičúcha sprevádzalo činnosť amatérskych astronómov v okolí Považskej Bystrice od konca 80.-tych rokov 20. storočia. S Jurajom Bardym, Františkom Michálkom, Ing. Zdenom Veličom a Máriou Labudíkovou tvoril ťažisko hybnej sily, ktorá sa ešte v spomínaných rokoch mala pretaviť do podoby ľudovej hvezdárne v našom okresnom meste. Mená ostatných spomínaných nateraz spomínať nebudem, lebo nasledujúce slová sú venované s úctou IN MEMORIAM dvom kamarátom.

Každý, kto čo i len ukradomky prechádzal okolo miesta výkonu niektorej z mnohých aktivít nášho klubu, ale aj v období pred jeho založením, isto zvoľnil krok a započúval sa do ľahkej besedy. Besedy o vážnych veciach ako je vesmír. V celej jeho zložitosti Marián vyberal slová práve tak, že z nich nikdy v ušiach poslucháčov nestvrdol neoblomný betón, ale informácie si našli svoje miesto a rozpustili sa v mysli každého, čo o vesmír prejavil či už väčší, alebo menší záujem. Práve týmto spôsobom prichytil na svoju obežnú dráhu množstvo mládeže v astronomických krúžkoch. Iní, ktorí boli s jeho osobou spätí inou cestou, vyhľadávali príležitosti tráviť s ním čas a učiť sa umeniu pozorovať svetlo vzdialených hviezd.

Profesiou učiteľ a s nábojom dodávajúcim jeho charizme potrebný impulz počas rokov priviedol k astronómií desiatky ľudí širokých vekových rozpätí. S hore vymenovanými stál pri zrode astronomického klubu Juraja Bardyho v roku 1999.

Jedná sa o smutnú bodku za dvomi životmi dvoch chlapov, ktoríi ch prežili naplno a obom v mladosti zasvietila šťastná hviezda. Tú s láskou prenasledovali po celý čas, až kým sa s ňou v nebi nestreli.

V 80.-tych rokoch 20. storočia sa dvaja mladíci kochali nočným nebom. Skromne vzhliadali ku oblohe a opatrne, s hŕstkou techniky poodhaľovali jej taje. V tom čase ešte nelietali poštové holuby tak rýchlo ako dnes, a predsa prevaha lásky k nebu, chuť spriahnuť sily doviedla oboch mladíkov na jednu koľaj. Presne v tomto desaťročí sa po stranách dostupných amatérskych príručiek spolu vydali na cestu k svojim hviezdnym korábom. Ing. Marián Mičúch, vynikajúci strojný technológ a stredoškolský učiteľ. František Michálek,  zručný obrábač, bystrý a skúsený strojný technik. V zápase o svoju techniku ich žiaden problém nepoložil na lopatky a netrvalo dlho a obaja sa smelo mohli vydať na hviezdne nádražia. Obaja sa na do konca spomínanej éry aktívne zapájali do dlhotrvajúcej snahy o považsko-bystrickú ľudovú hvezdáreň, no žiaľ, tento sen napriek všetkým snahám stroskotal. Až s odstupom času vieme, že sa to malo stať presne takto. No ich sila týmto neutrpela žiaden šrám a bez vážnejších nariekaní sa rozhodli jednať „na vlastnú päsť“, presne tieto slová vyslovil jeden z dvoch kamarátov. A do bodky ich naplnili. Vznikli ich vlastné observatória, ktoré neraz privítali presne tak, ako to má za úlohu aj ľudová hvezdáreň, bezpočet polnočných pútnikov túžiacich nachvíľu sa nechať niesť vesmírnym kúzlom.

Mená Františka Michálka a Ing. Mariána Mičúcha neoddeliteľne patria k organizácií astronomický klub Juraja Bardyho v Plevníku – Drienovom. Práve na tomto mieste je o to bolestivejšie hovoriť o strate oboch významných astronómov – amatérov, ktorí stáli pri kolíske nášho klubu. Želám každému, aby mohol svoj život zasvätený tak podmanivému priestoru akým je vesmír, prežiť po boku takýchto borcov – dvoch kamarátov. Marián a Fero, spomienka na Vás ostáva navždy v našich srdciach živá, česť vašej pamiatke!