Boris Kardoš – Prečín
Súčasným predsedom AKJB je od roku 2020 Boris Kardoš. Ale čo predchádzalo jeho zvoleniu na tento post? Borisovo prvé hobby v detstve bola streľba. V škole navštevoval strelecký krúžok a zapojil sa aj do súťaží. Ku prvému stretu s astronómiou uňho došlo v roku 1996 pri pozorovaní kométy Hyakutake. Neskôr pri upratovaní po jednej zo streleckých súťaží našiel astronomický ďalekohľad, ktorý si vzal domov, a teda už o niečo pripravenejší mohol o rok pozorovať kométu Hale-Bopp. Neskôr počas strednej školy začal navštevovať astronomický krúžok, vedený Františkom Michálkom, a tak astronómia predstavovala pre streľbu značnú konkurenciu. Zúčastnil sa aj niekoľkých besied, ktoré organizoval Ing. Marián Mičúch, následne astronómia vytlačila streľbu úplne. Živým, jasným a hmotným dôkazom je hvezdáreň, ktorá stojí uňho na záhrade v Prečíne, a je počas jasných nocí pravidelne prevetraná. Mnohé z prístrojov, ktoré Boris používa, si vyrobil ako šikovný strojár sám. Najčastejšie a najradšej zo všetkého sa venuje astrofotografii, konkrétne foteniu objektov hlbokého vesmíru. Okrem technických zručností má obrovský dar reči, čo dosvedčia mnohí návštevníci verejných pozorovaní organizovaných naším klubom. V roku 2020 vydal vlastnú knihu o amatérskej astroomii s názvom „Vesmír cez kľúčovú dierku“.
Matúš Motlo – Plevník
Od malička ho lákala astronómia – spomedzi všetkých jeho záujmov, ktorých bolo pomerne veľa, to bol ale jediný, ktorý mu zostal až dodnes. Do Astronomického Klubu Juraja Bardyho sa dostal vďaka vtedajšiemu predsedovi klubu – Mariánovi Mičúchovi a jeho pozorovaniu prechodu Merkúru popred Slnko v roku 2016, kedy sa dostal aj ku astrofotografii. Odvtedy sa snaží zlepšovať ako to ide, hlavne v oblasti fotografovania planét a panorám Mliečnej Cesty, ktorým sa venuje najviac.
Rudolf Formánek – Dohňany
O astronómiu som sa začal zaujímať, keď v časopise Kozmos vyšli úžasné zábery Uránových mesiacov. Podarilo sa mi vyštudovať pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove a zapojiť sa medzi astronómov z Považskej Bystrice. Pod ich vplyvom som začal v 2009 budovať vlastnú pozorovatelničku a v roku 2011 bola slávnostne otvorená. Fungovala hlavne na fotografovanie Mesiaca, Slnka a planét. Pomaly sa dopĺňali prístroje a preto sa osadenie montáže neustále menilo. V roku 2018 sa pristavil k hvezdárničke zateplený vykurovaný domček, z ktorého sa prístroje dajú ovládať. Tak odpadli problémy s častým nachladnutím.
V súčasnosti staviam ďalšiu hvezdárničku, aby som nemusel prekladať ďalekohľady podľa potreby. V novej pozorovatelni bude na montáži SCT 280/2800 a refraktor 150/1200, ovládané taktiež z domčeka. V starej pozorovatelni bude Newton 200/800, karbónový ED refraktor 110/660, ED refraktor 80/600 a pointer 80/400. Prístrojové vybavenie dopĺňajú dva fotoaparáty Canon 600D, z toho jeden upravený na zvýšenú citlivosť v H alfa oblasti, kamera ZWO ASI 1600 MM Pro a tri malé kamery taktiež od ZWO. Obe hvezdárničky sú a budú využívané hlavne na fotografiu a občasné pozorovanie.