![\"\"](\"http:\/\/hvezdari.com\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/00-crop-90-roky-20-stor.jpg\")
<\/figure><\/div>\n<\/div>\n\n\n\nJuraj Bardy bol stredo\u0161kolsk\u00fd profesor, slovensk\u00fd astron\u00f3m amat\u00e9r, spoluzakladate\u013e Astronomick\u00e9ho kabinetu pri Okresnom osvetovom stredisku v Pova\u017eskej Bystrici. Poznali sme ho ako pr\u00edsneho, n\u00e1ro\u010dn\u00e9ho, spravodliv\u00e9ho, ale st\u00e1le optimisticky naladen\u00e9ho \u010dloveka, pln\u00e9ho energie a \u017eivej aktivity, ktor\u00fd mal svoj podiel na rozsiahlej \u010dinnosti a zasl\u00fa\u017eil sa o rozvoj amat\u00e9rskej astron\u00f3mie v Pova\u017eskej Bystrici a jej okol\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Narodil sa 23.09.1919 v dedinke Neslu\u0161a, okres Kysuck\u00e9 Nov\u00e9 Mesto, kde absolvoval z\u00e1kladn\u00fa a me\u0161tiansku \u0161kolu a do Pova\u017eskej Bystrice pri\u0161iel ako 15-ro\u010dn\u00fd mlad\u00edk z Kys\u00fac po ukon\u010den\u00ed me\u0161tianskej \u0161koly. <\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
Od skor\u00e9ho detstva poznal povinnosti a po nich potom \u010dasto sed\u00e1val v korune vysokej lipy a pozoroval Slnko, ktor\u00e9 prech\u00e1dzalo oblohou a zapadalo za obzor. U\u017e vtedy sa mu za\u010dal otv\u00e1ra\u0165 poh\u013ead na svet a za\u010dal spozn\u00e1va\u0165 \u010das. Ako chlapec poch\u00e1dzaj\u00faci zo zaostalej kysuckej dedinky musel za\u010da\u0165 v roku 1937 pracova\u0165 ako robotn\u00edk v \u017dilinskej s\u00fakennej fabrike na v\u00fdrobu l\u00e1tok. Tvrd\u00e1 pr\u00e1ca n\u00e1denn\u00edka ho nau\u010dila v\u00e1\u017ei\u0165 si cie\u013eavedomos\u0165 a oddych. I ke\u010f nebol vyu\u010den\u00fd remeslu, jeho pr\u00e1ca a pocit radosti z nej mu sta\u010dili k \u017eivotn\u00e9mu optimizmu.<\/p>\n\n\n\n
Neminula ho trpk\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 ako \u00fa\u010dastn\u00edka bojov v II. svetovej vojny v rokoch 1940 \u2013 1944. Po n\u00e1vrate z vojen\u010diny v rokoch 1945 \u2013 1947 pracoval ako robotn\u00edk v drev\u00e1rskej tov\u00e1rni v Krom\u011b\u0159\u00ed\u017e\u00ed a nesk\u00f4r pracoval v tov\u00e1rni na leteck\u00e9 s\u00fa\u010diastky, potom sa mu naskytla mo\u017enos\u0165 \u00eds\u0165 za strojvodcu na parn\u00fa lokomot\u00edvu. <\/p>\n\n\n\n
I napriek tomu, \u017ee sk\u00fa\u0161ky zlo\u017eil, neodch\u00e1dza na lokomot\u00edvu, lebo otvorili ve\u010dern\u00fa priemyslovku pre pracuj\u00facich v Pova\u017eskej Bystrici a on sa rozhodol v rokoch 1949 \u20131953 na nej \u0161tudova\u0165. Po\u010das \u0161t\u00fadia bol veden\u00fd k pr\u00e1ci, k d\u00f4slednosti, k nutnosti zachov\u00e1va\u0165 poriadok, a potom od roku 1950 ako u\u010dite\u013e v stroj\u00e1rskom u\u010dili\u0161ti v Pova\u017eskej Bystrici nestr\u00e1ca svoj cie\u013e. Tu za\u010d\u00edna obdobie z\u00e1ujmu o matematiku a pr\u00edrodn\u00e9 vedy \u2013 fyziku a astron\u00f3miu.<\/p>\n\n\n\n
Po maturite odch\u00e1dza v rokoch 1953 \u20131958 \u0161tudova\u0165 matematiku a fyziku na Pr\u00edrodovedeck\u00fa fakultu UK do Bratislavy. Po\u010das vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 na Gymn\u00e1ziu v Pova\u017eskej Bystrici ako stredo\u0161kolsk\u00fd profesor, kde zotrval a\u017e do odchodu na d\u00f4chodok v roku 1982.<\/p>\n\n\n\n
Jurajovi Bardymu sa podarila v roku 1960 postavi\u0165 meteorologick\u00fa stanicu v par\u010d\u00edkovej oblasti III. Z\u00e1kladnej \u0161koly, ne\u010faleko bolo umiestnen\u00e9 Gymn\u00e1zium, v ktorom p\u00f4sobil ako pedag\u00f3g. \u0160tudenti sa zodpovedne starali o stanicu, sledovali a zapisovali zmeny na pr\u00edstrojoch. Stanica obsahovala z\u00e1kladn\u00e9 potreby pre jej vybavenie, ako s\u00fa teplomery, vlhkomer a da\u017e\u010fov\u00fd hrniec. Pri prestavbe \u0161koly stanica zanikla.<\/p>\n\n\n\n
Slne\u010dn\u00e9 hodiny s\u00fa umiestnen\u00e9 v parku oproti Ulice Ivana Krasku v Pova\u017eskej Bystrici ne\u010faleko \u0161tadi\u00f3nu. Na n\u00e1vrh Juraja Bardyho, ich v roku 1970 skon\u0161truoval Eduard \u0160korp\u00edk, zamestnanec Pova\u017esk\u00fdch stroj\u00e1rn\u00ed n. p. Materi\u00e1l na ich v\u00fdrobu daroval v\u00fdrobn\u00fd z\u00e1vod PS, zariadenie je dos\u0165 ve\u013ek\u00fdch rozmerov asi 3m3<\/sup>, ve\u013emi siln\u00e9, nepo\u0161kodite\u013en\u00e9, t.\u010d. zafarben\u00e9 \u017eltou farbou. Je zauj\u00edmav\u00e9, ako n\u00e1m prezradil autor, \u017ee tak\u00e9to hodiny sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj v Amerike, v Chicagu. N\u00e1hodou ich tam odfotografovala jeho vnu\u010dka. <\/p>\n\n\n\n Po\u010das svojho akt\u00edvneho \u017eivota sa pedag\u00f3g venoval d\u00f4kladnej pr\u00edprave \u0161tudentov. V\u00fdsledkom pedagogick\u00e9ho p\u00f4sobenia s\u00fa \u00faspe\u0161n\u00ed absolventi pr\u00edrodn\u00e9ho zamerania vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l, ktor\u00ed s\u00fa jeho odchovanci.<\/p>\n\n\n\n V \u010dase jeho pr\u00e1ce vynik\u00e1 aj v mimo\u0161kolskej \u010dinnosti. Svoju \u00falohu organiz\u00e1tora r\u00f4znych podujat\u00ed ch\u00e1pal v plnej miere aj ako \u00falohu spolo\u010densk\u00fa. So svojimi odborn\u00fdmi kvalitami, ale i \u013eudsk\u00fdmi vlastnos\u0165ami, udr\u017eiaval priate\u013esk\u00e9 vz\u0165ahy s priaznivcami amat\u00e9rskej astron\u00f3mie. Mal cit pre spravodlivos\u0165, a to pravidelne dokazoval ako porotca v astronomick\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017eiach.<\/p>\n\n\n\n Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm snom Juraja Bardyho, slovensk\u00e9ho astron\u00f3ma amat\u00e9ra, bola v\u00fdstavba Okresnej \u013eudovej hvezd\u00e1rne v Pova\u017eskej Bystrici na \u0160ibeni\u010dnom v\u0155\u0161ku v roku 1973. Tomuto snu podriadil svoj vo\u013en\u00fd \u010das, no napriek tomu po spracovan\u00ed a vybaven\u00ed projektov\u00fdch dokumentov neuspel. V jeho snah\u00e1ch sa sna\u017eila pokra\u010dova\u0165 trojica mlad\u00fdch astron\u00f3mov amat\u00e9rov: Franti\u0161ek Mich\u00e1lek z Vrti\u017eera, Zdeno Veli\u010d z Belu\u0161e a Mari\u00e1n Mi\u010d\u00fach z Plevn\u00edka – Drienov\u00e9ho. Po roku 1989 sa trojica amat\u00e9rskych astron\u00f3mov sna\u017eila rie\u0161i\u0165 situ\u00e1ciu vybudovan\u00edm vlastn\u00fdch pozorovate\u013en\u00ed. Od roku 1999 za\u010dali vznika\u0165 ob\u010dianske zdru\u017eenia a amat\u00e9rska astron\u00f3mia v Pova\u017eskobystrickom regi\u00f3ne sa za\u010dala sp\u00e1ja\u0165 s menom Juraja Bardyho.<\/p>\n\n\n\n Takmer polstoro\u010dia venoval svoj vo\u013en\u00fd \u010das ve\u013ekej z\u00e1\u013eube amat\u00e9rskej astron\u00f3mii. Akt\u00edvne pracoval v Spolo\u010dnosti matematikov a fyzikov Slovenska. Bol \u010dlenom Akad\u00e9mie vzdel\u00e1vania v Pova\u017eskej Bystrici, Slovenskej astronomickej spolo\u010dnosti pri SAV v Tatranskej Lomnici, a tie\u017e patril medzi \u010dlenov Slovensk\u00e9ho zv\u00e4zu astron\u00f3mov amat\u00e9rov. Ako \u010dlen \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdboru Spolo\u010dnosti PROMETHEUS v Bratislave viac rokov predn\u00e1\u0161al na r\u00f4zne pr\u00edrodovedn\u00e9 t\u00e9my. V roku 1985 sa nemalou mierou zasl\u00fa\u017eil o vznik Astronomick\u00e9ho kabinetu pri Okresnom osvetovom stredisku v Pova\u017eskej Bystrici a stal sa jej prv\u00fdm predsedom. Astronomick\u00fd kabinet sa sna\u017e\u00ed v r\u00e1mci svojich mo\u017enost\u00ed podporova\u0165 osamoten\u00fdch astron\u00f3mov, ale aj kluby vo svojom regi\u00f3ne. Za \u0161\u00edrenie astronomick\u00fdch poznatkov z\u00edskal 1.cenu Mikul\u00e1\u0161a Konkolyho a 9 plakiet od kult\u00farnych ustanovizn\u00ed za rozvoj kult\u00fary a astron\u00f3mie.<\/p>\n\n\n\n Juraj Bardy bol vynikaj\u00facim predn\u00e1\u0161ate\u013eom, vedel sa prisp\u00f4sobi\u0165 vekov\u00e9mu i soci\u00e1lnemu zlo\u017eeniu posluch\u00e1\u010dov a aj t\u00fa najkomplikovanej\u0161iu problematiku vedel poda\u0165 zrozumite\u013ene – popul\u00e1rnou formou. Svojimi predn\u00e1\u0161kami pre z\u00e1ujemcov v meste, na dedin\u00e1ch, \u0161kol\u00e1ch, dok\u00e1zal up\u00fata\u0165 pozornos\u0165 ka\u017ed\u00e9ho posluch\u00e1\u010da, nako\u013eko vedel vhodne vyu\u017e\u00edva\u0165 u\u010debn\u00e9 pom\u00f4cky na vyu\u010dovacom predmete z fyziky, ktor\u00e9 si vytvoril s\u00e1m pre tieto \u00fa\u010dely. <\/p>\n\n\n\n Ing. Mari\u00e1n Mi\u010d\u00fach sa na osobu Juraja Bardyho viackr\u00e1t vyjadril, \u017ee mu je \u013e\u00fato, \u017ee ho p\u00e1n profesor Bardy neu\u010dil, no v\u010fa\u010dil mu za ve\u013ea, najm\u00e4 za vz\u0165ah k amat\u00e9rskej astron\u00f3mii. Pr\u00e1ve v\u010faka nemu skon\u0161truoval vlastn\u00e9 \u010falekoh\u013eady, vybudoval vlastn\u00fa pozorovate\u013e\u0148u v Plevn\u00edku – Drienovom a zalo\u017eil Astronomick\u00fd klub v Plevn\u00edku – Drienovom, ktor\u00fd so s\u00fahlasom Juraja Bardyho nesie jeho meno.<\/p>\n\n\n\n V roku 2009 bolo Jurajovi Bardymu udelen\u00e9 Verejn\u00e9 uznanie za celo\u017eivotn\u00fa akt\u00edvnu \u010dinnos\u0165 v oblasti astron\u00f3mie a v\u00fdchovu ml\u00e1de\u017ee so zameran\u00edm na pr\u00edrodn\u00e9 vedy. <\/strong><\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"http:\/\/hvezdari.com\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/Bardy-pri-slnecnych-hodinach-2004-1024x771.jpg\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n